Dovoľte mi, v mene výboru rodičovského združenia Vás srdečne privítať na pôde školy a poďakovať sa Vám, že ste investovali svoj čas do spolupráce rodičov s našou školou!
Okrem iného tlmočím poďakovanie výboru rodičovského združenia Vám, milí rodičia, ktorí ste venovali 2% z dane práve nášmu subjektu, a tým sme mohli zabezpečiť deťom našej školy prostriedky, ktorých sa nám nedostáva. Uvítali by sme Vašu nenahraditeľnú pomoc aj v nasledujúcom období. Pokiaľ môžete Vy, alebo poznáte vo svojom okolí nejaké možnosti na výpomoc škole, prerokujte tieto okolnosti na triednych aktívoch s triednymi učiteľmi.
dovoľte mi adresovať Vám pár slov, ktorými by som chcel aspoň na chvíľu zastaviť uponáhľaný čas a do pléna nás – rodičov vpustiť niekoľko problémov na zamyslenie. Tou témou je Svet našich detí:
Dieťa prichádza do neznámeho sveta a potrebuje sprievodcu. Tým prvým sprievodcom cestou života sú jeho rodičia, ktorí udávajú dieťaťu ten základný smer. Mohli by sme ich prirovnať k dopravným značkám, ktoré nás o niečom informujú, na niečo upozorňujú a niečo nám zakazujú, aby sa predišlo určitým nehodám.
Tým najvyšším zmyslom detstva je naučiť sa milovať život. Myslím si, že od tejto hodnoty sa odvíja všetko. Keď človek miluje život, dokáže sa taktne správať. Radosť, ktorá je v ňom zakorenená ho vyzýva k tomu aby sa nevzdával.
Dieťa potrebuje pocit istoty a dôvery, potrebuje žiť v zmysluplnej a usporiadanej rodine. Pozitívny životný program treba vytvoriť už detstve. Efektívne je nadviazať s deťmi spoluprácu, upevniť srdečné vzťahy podporujúce samostatnosť a sebadôveru. Rodičia a rodina svojimi podmienkami kladú prvé základy detskej osobnosti.
Dnes sú deti priamo včlenené do sveta dospelých, ktorý sa stáva súčasťou ich detského sveta. Poznajú problémy rodičov, vedia, že zlo neexistuje len v rozprávkach, ale je súčasťou sveta a vôbec nad ním nemusí zvíťaziť dobro. Deti sa už nehrajú s bábikami tým, že sa o ne starajú, prebaľujú a kŕmia. Možno sa im to zdá detinské. Ale to by znamenalo, že je v nich kus dospelosti. Do popredia sa dostali zbrane, počítačové hry, svet nezničiteľných hrdinov či „supermanov“ a atraktívne bábiky, ktoré žijú so svojim Kenom v krásnom, vysnívanom Barbie dome, pri ktorom parkuje Kenove auto.
Barbie nie je obyčajná bábika. Je pekná, má ideálne miery, husté dlhé vlasy, môžeme ju česať, maľovať, prezliekať. Je stále mladá, nepriberá a stala sa akýmsi „sex symbolom“ dnešných ľudí.
Snáď každé dievča túži takýto vysnený ideál dosiahnuť. Mať postavu atraktívnej manekýnky, veľký dom, auto a svojho Kena, ktorý bude pekný, dobrý, finančne zabezpečený apod.
A chlapci? Nechcú sa tak trošku podobať tým nezničiteľným, drsným hrdinom, ktorých nemôže nič prekvapiť?
Nepreniesli sme my dospelí naše neuspokojené potreby a sny do hračiek našich detí? Neodsunuli sme tú „nevinnú, bezstarostnú detskosť“ práve my, dospelí?
Vieme sa spolu s našimi deťmi hrať?
Hra je všeobecne v prácach teoretikov a praktikov chápaná ako jedna zo základných foriem ľudskej aktivity, ktorá sa s človekom spája od útleho detstva a pretrváva v jeho záujmových aktivitách počas celého ľudského života. Pre človeka je veľmi dôležitá, pretože : „Hra je cvičenie, ktorým sa dieťa pripravuje na život“. Hra má v živote človeka svoju „dôležitosť“ a detské hranie by sme nemali podceňovať. Dieťa sa prostredníctvom nej pripravuje na dospelosť a dospelému zabezpečuje zábavu, celkové uvoľnenie a odreagovanie sa.
Dieťa pasívne prijíma to, čo mu svet dospelých ponúka. Vie si dieťa vybrať pre seba práve to, čo je preň dôležité?
Svet je presýtený tovarom pre deti. Mali by sme zodpovednejšie pristupovať k deťom a k ich potrebám. Pýtať sa ich ako by si to oni predstavovali, načúvať im, provokovať ich k tvorivým činom a naopak neubíjať ich aktivitu a spieť k spoločnej múdrosti.
Detský svet tvoria dospelí. To znamená, že aj v nich je kúsok dieťaťa.
Okolo nás vidno moderné autá, dokonalú výpočtovú techniku, luxusné oblečenie a obutie, s mobilom obtelefonujeme jednoducho celý svet. Máme DVD, G4, MP3, GPS a ja neviem aké skratky ešte. To je 21. storočie.
Nedajme nikdy dopustiť, aby sa vytratila láska, tolerancia, slušnosť a takt. Nie tá predstieraná. Ale taká, akú sme videli na našich otcoch a starých otcoch. Ktorá imponovala našim mamám a starým mamám, a na ktorú sme boli hrdí...
zastavme sa v tomto uponáhľanom svete. Hrajme sa, učme sa s deťmi, riešme ich problémy a tým ich dobre pripravíme do života.
Veľa šťastia a zdravia Vám i Vašim deťom. Dúfam, že sa stretneme na ihrisku, telocvični, alebo v záujmovom krúžku... Alebo pri čítaní Malého princa od Saint - Exupéryho.
Ďakujeme Vám za Váš aktívny prístup !
Váš výbor rodičovského združenia